Prirodzenou úlohou imunitného systému je zabezpečenie ochrany ľudského tela pred cudzími potenciálne nebezpečnými vplyvmi. Imunitný systém tak rozpoznáva vlastné od cudzorodých potenciálne nebezpečných buniek a ich povrchových antigénov. V prenesenom význame ide o štít pred patogénmi spôsobujúcimi ochorenia akými sú napr. baktérie, vírusy, parazity a huby. [1]
V prípade, že dôjde k poruche schopnosti imunitného systému rozpoznať vlastné bunky a identifikuje ich ako cudzie, dochádza k vylučovaniu autoprotilátok, ktoré sa naviažu na antigény zacielených buniek. Z chybne rozpoznaných buniek sa naviazaním autoprotilátok tvoria tzv. imunokomplexy, ktoré sa hromadia v cievach, kĺboch, obličkách ale aj v koži. Medzi autoprotilátky patria aj tzv. antinukleárne protilátky (známe pod akronymom „ANA“), útočiace na jadrovú membránu tkanivových buniek organizmu. [2]
Detekcia antinukleárnych autoprotilátok v krvi je odporúčaná najmä ak má pacient podozrenie pre autoimunitné ochorenie napríklad rôzne kožné autoimunitné ochorenia ako systémový lupus erythematosus či sklerodermu, rovnako aj pri podozrení na chronické reumatologické ochorenia akými sú juvenilná idiopatická artritída a reumatoidná artritída, alebo aj autoimunitná hepatitída.
Pozitívny výsledok ANA testu naznačuje, že imunitný systém spustil kaskádu procesov voči vlastným tkanivám čomu hovoríme autoimunitná reakcia. Pre presnejšiu diagnostiku vyššie uvedených ochorení musí pacient podstúpiť ďalšie špecifickejšie vyšetrenia odhaľujúce charakter autoimunitného ochorenia. Negatívny výsledok naopak vylučuje výskyt autoimutného ochorenia, preto je ANA test preferovaným skríningovým nástrojom.[3]
Medzi príčiny spôsobujúce zvýšené hodnoty antinukleárnych protilátok radíme vedľajší účinok niektorých liekov, environmentálne faktory ako vystavovanie sa ultrafialovému žiareniu, chemikáliám či genetickú predispozíciu, stres, hormonálne zmeny a vek. Významným faktorom je aj pohlavie, pretože u zdravých žien boli zachytené prirodzene vyššie hladiny antinukleárnych protilátok ako u mužov.
Krvné testy pre identifikáciu antinukleárnych autoprotilátok umožňujú skorú detekciu autoimunitnej aktivity. Skríning antinukleárnych protilátok napomáha porozumieť fungovaniu vlastného imunitného systému a tomu prispôsobiť svoje ďalšie rozhodovanie v otázkach zdravia, či už stravovania, alebo suplementácie výživovými doplnkami. [4]
Ako už bolo spomenuté, pri podozrení na prítomnosť antinukleárnych protilátok sa odporúča ANA skríning doplniť o ďalšie dve vyšetrenia, ktoré taktiež nájdete v našom portfóliu vyšetrení.
Úlohou testov „ANA/Bunkové jadro-autoprotilátky IgG skríning“ a „ANA, ENA typizácia- jedna protilátka“ je potvrdiť a bližšie špecifikovať charakter autoimunitného ochorenia.
- Skríning ANA/Bunkové jadro- autoprotilátok IgG deteguje prítomnosť antinukleárnych protilátok z triedy IgG, ktoré cielia na jadro telu vlastnej bunky. Ide o ďalší účinný marker pre potvrdenie autoimunitných ochorení ako systémový lupus erythematosus. [6]
ANA test síce zachytáva široké spektrum antinukleárnych protilátok, no nedokáže určiť, na ktoré miesta (antigény) jadra cieli, čo je pri určení diagnózy nevyhnutné.
- ANA, ENA typizácia (jednej protilátky) však už umožňuje zachytiť špecifické antinukleárne autoprotilátky tzv. extrahovateľné jadrové antigény (ENA) asociované s konkrétnym typom autoimunitného ochorenia.
- Anti-Ro/SSA a Anti-La/SSB sú časté pri Sjögrenovom syndróme a systémovom lupus erythematosus (SLE).
- Anti-Sm: vysoko špecifické antigény pre SLE.
- Anti-RNP: súvisia so zmiešaným ochorením spojivového tkaniva (Sharpov syndróm)
- Anti-Scl-70: je prítomný pri systémovej skleróze (sklerodermii).
- Anti-Jo-1: súvisí s polymyozitídou a dermatomyozitídou
Na záver už len pripomíname, že pravidelné sledovanie hodnôt autoprotilátok v krvi umožňuje optimalizovať svoj životný štýl tak, aby sa v prípade potreby minimalizovali faktory spúšťajúce zvyšovanie hodnôt antinukleárnych protilátok.[5]
Všetky spomenuté vyšetrenia si môžete pridať k akémukoľvek balíčku, alebo si tiež moIno vytvoriJ vlastné a Vami personalizované portfólio vyCetrení, a to len na RedDrop.sk.
Zdroje:
[1] InformedHealth.org [Internet]. Cologne, Germany: Institute for Quality and Eticiency in Health Care (IQWiG); 2006-. In brief: How does the immune system work? [Updated 2023 Jun 6].
[2] Xiao ZX, Miller JS, Zheng SG. An updated advance of autoantibodies in autoimmune diseases. Autoimmun Rev. 2021 Feb;20(2):102743.
[3] Nashi RA, Shmerling RH. Antinuclear Antibody Testing for the Diagnosis of Systemic Lupus Erythematosus. Med Clin North Am. 2021 Mar;105(2):387-396.
[4] Andrade LEC, Damoiseaux J, Vergani D, Fritzler MJ. Antinuclear antibodies (ANA) as a criterion for classification and diagnosis of systemic autoimmune diseases. J Transl Autoimmun. 2022 Jan 19;5:100145. [5] Grygiel-Górniak B, Rogacka N, Puszczewicz M. Antinuclear antibodies in healthy people and non-rheumatic diseases – diagnostic and clinical implications. Reumatologia. 2018;56(4):243-248.
[6] Zeng Y, Lin Y, Wang X, Zhang Y, Peng F, Wang J, Jiang L, Liang S, Xiao Y. Assessment of a high-avidity IgG ANAs for the diagnosis and activity prediction of systemic lupus erythematosus. Clin Rheumatol. 2020 Sep;39(9):2619-2629.
[7] Banhuk FW, Pahim BC, Jorge AS, Menolli RA. Relationships among Antibodies against Extractable Nuclear Antigens, Antinuclear Antibodies, and Autoimmune Diseases in a Brazilian Public Hospital. Autoimmune Dis. 2018 Sep 30;2018:9856910.
